O plánovanom improvizovaní

Tento článok vznikol na reakciu podnikateľov, ktorí odmietajú myšlienku plánovania a strategického premýšľania, pretože im to doteraz fungovalo aj bez neho (no, nie tak celkom).

Je pravda, že priviedli (či skôr polepili?) svoje firmy na nejakú úroveň aj bez “vedomého” plánovania. Je zaujímavé sledovať, ako sa ich pozornosť presunie len na čísla a argumentáciu nemožnosti plánovania čísel, či odmietania, pretože je to z korporátneho sveta a ten je v ich očiach “zlý”. Nechcem hľadať odpoveď na zdroj tejto nechuti a neinformovanosti, keďže plánovanie čísiel a zisku je len časť skladačky. Chcem načrtnúť skôr jeho potenciál. 

Podnikanie je improvizácia. Improvizácia v príbehu, ktorý si sami vytvárame. Ale aj improvizácia má svoje hranice a pravidlá, podľa ktorých hrajeme, tancujeme a vytvárame príbeh. Tieto pravidlá definujeme v podnikaní hodnotami a podľa toho ako sa nám darí tieto hodnoty prevádzať do života a riadiť sa nimi, vytvárame prostredie, ktoré nazývame firmnou kultúrou.

A ako každý príbeh, alebo skladba (čo je zhudobnený príbeh) má tému a tóninu, ktorej sa držíme. Môžeme ju modulovať, čím vytvárame napätie, zmenu, vzrušenie a posúvame príbeh ďalej. A somozrejme aj vyvrcholenie a koniec. V podnikaní nám k tomu slúži dôvod existencie firmy, vízia alebo misia ak chcete – nosná téma. Zväčša trvá dlhšie ako 3 minútová skladba. Všetci dúfame, že niekoľko rokov, v lepšom prípade desaťročí a v tom najlepšom navždy. A dejstvá tvoríme na základe našej vízie kam chceme posunúť náš príbeh. Vytvárame k nemu mílniky (ciele) a spôsoby ako s k nim dostať.

To všetko medzi tím je improvizácia.

jej mieru voľkosti a slobody definujeme krokmi. Je len na nás, či náš príbeh bude chaotický, skladba disharmonická, alebo tomu dáme poriadok a jednotlivé postavy, či hudobníci, tomu pridajú svoju trošku a ako tento príbeh ovplyvnia.

Dirigentom, alebo nositeľom myšlienky príbehu a zodpovednou osobou ste vy. A poslucháč, váš zákazník, je ten kto nakoniec ohodnotí vaše dielo.

Každý, kto sa podieľa na vytváraní príbehu si zaslúži poznať jeho myšlienku a pravidlá. Mal by vedieť svoju rolu, ktorú v ňom hrá a svoj prínos pre príbeh. Tak, z akého dôvodu si nechávate tieto pravidlá len vo svojej hlave?